História Kaštieľa Mošovce
Révaiovský rokokovo-klasicistický kaštieľ v Mošovciach nazývaný aj novým, si dal postaviť v 2. polovici 18. storočia František VII. Révai (? – 1810).
Kaštieľ Mošovce je jednou z najzaujímavejších a najkrajších dochovaných historických pamiatok regiónu Turiec. Dnes je Kaštieľ Mošovce zaradený do kategórie trojhviezdičkových hotelov s bezbariérovým prístupom. Vzhľadom na využitie priestoru, sú vstupné časti prízemia a prvého poschodia riešené pomerne vo veľkolepom štýle.
Miestnosti prízemia sú zaklenuté pruskými klenbami bez výraznejšej ornamentiky. Výnimku tvorí miestnosť tzv. „pisárne“, kde sa na strope nachádza plastika – symbolika, korešpondujúca s účelom priestoru: zapečatená obálka a štyri srdcia. Podľa povesti práve tu vznikali grófkine zamilované listy...
Pýchou Mošovského kaštieľa je Zlatý salón, ktorý je v rokokovom štýle. Steny zdobia zlaté ornamenty a majestátny krištáľový luster. Dominantou salónu je unikátna biela kachľová pec.
Neodmysliteľnou súčasťou kaštieľa je rozsiahly anglický park s vodnými plochami a romantickým „ostrovom lásky“. Nerušene prechádza do okolitej prírody, pretože prevažnú väčšinu parkových objektov tvoria domáce dreviny. Z listnáčov sú to najčastejšie javor, jaseň, buk, dub, hrab, lipa, agát, breza, z ihličnatých stromov niekoľko druhov smrekov, borovica a jedľa. Z cudzokrajných drevín ako raritu možno spomenúť ginkgo dvojlaločné z východnej Ázie.
Park svojou rozlohou 16,5 ha patrí medzi najväčšie na strednom Slovensku. Založili ho baróni Révaiovci, pravdepodobne ešte pred postavením nového kaštieľa. Park je typickým príkladom anglického parku, kde sa skupiny stromov striedajú s voľnými priestranstvami a vodnými plochami. Cieľom takýchto typov parkov je štylizovane napodobňovať výsek prírodnej scenérie, k čomu napomáhajú aj vodné toky, rybníky, domáce a cudzokrajné dreviny, ale i drobné stavby, napr. záhradné pavilóny, mosty a pod. Módnemu trendu anglickej krajinárskej školy, ktorá vznikla v 18. storočí, podľahli aj Révaiovci. Aj oni odmietli neprirodzenosť barokových záhrad a stali sa prívržencami divokej a nespútanej prírody, pričom ich vzorom boli romantici, hľadajúci harmóniu človeka s prírodou.
O tom, ako sa do mladej barónky Révaiovej zaľúbil najzbojníckejší zbojník Jánošík, hovorí povesť odohrávajúca sa v kaštieli i na „ostrove lásky“ v parku.
Povráva sa teda, že na ostrove lásky v révaiovskom parku sa schádzaval Jánošík s mladou barónkou, čo sa z donútenia za starého a škaredého Révaia vydala. Jedna z povestí hovorí o tom, ako Jánošík zachránil Révaiom napadnutú krásnu barónku. Keď privolaných hajdúchov premohol, odniesol ju na ostrov, kam za ňou odvtedy deň čo deň chodieval. Časom sa zotavila, lebo na ostrove lásky, v mošovskom parku sa všetky rany hoja rýchlejšie. Ak neveríte, príďte sa presvedčiť!
V roku 1911 si v západnom výbežku parku a v blízkosti rímsko-katolíckeho kostola dali Révaiovci postaviť podľa plánu Henrika Schmala mauzóleum.
V krypte mauzólea bol vraj zamurovaný rodinný poklad Révaiovcov, ktorý si odtiaľ v čase „odmäku“ (1968) odniesli za hranice priami potomkovia rodu. Keďže prebehlo všetko v maximálnom utajení, nikto nevie kam.
Medzi kaštieľom a bývalým hospodárskym dvorom stávala na pseudogotickom podstavci socha modliacej sa ženy. Išlo o romantickú plastiku z konca 19. Storočia, bez výraznejšej umelecko-historickej hodnoty. V súčasnosti je nezvestná.
Erb pánov de Reva, majiteľov kaštieľa, tvorí zo zlatej koruny vyrastajúci vlk, ktorý drží pred sebou tri ruže. Vlk s ružami je aj zároveň klenotom. Grófsky stav vyjadruje grófska koruna, umiestnená na vrchnom okraji štítu. Staršia literatúra nám ponúka tento erb v dvoch variantoch: V prvom tvoria klenot tri pštrosie perá, druhý variant je typický umiestnením trojvŕšia pod korunou a polmesiacom a hviezdičkou v rohoch štítu. Ubúdajúci mesiac a hviezdička pripomínajú boje proti Turkom.
Po skončení druhej svetovej vojny, boli majetky Révaiovcov v podstate jediného magnátskeho rodu v Turci, vyvlastnené.
Po roku 1945 slúžil kaštieľ na školské účely. Najprv tu bol Štátny detský domov pre vojnové siroty, v hospodárskej časti si našla priestory materská škola, neskôr osobitná škola internátna, po nej tu začalo fungovať Poľnohospodárske odborné učilište.
V noci 14. februára 1963 sa od horiacich sadzí v jednom z komínov vznietila šindľová strecha kaštieľa, vyrobená z červeného smreka. Aj napriek nasadeniu 14 hasičských zborov siahali plamene do výšky 20 metrov a v celej obci bolo možné pri ich svetle čítať noviny. Pri požiari zhorela celá strecha; našťastie sa ju však neskôr podarilo obnoviť.
Od roku 1985 objekt vlastnila Slovenská filmová tvorba Bratislava, ktorá ho po rekonštrukcii využívala na rekreačné účely. Atraktívne interiéry tejto historickej stavby využili v minulých rokoch niekoľkokrát filmári. Naposledy sa tu nakrúcala sága o turčianskych zemanoch Alžbetin dvor.
Nejasnosti spojené s jeho privatizáciou spôsobili, jeho zatvorenie. Po opätovnej rekonštrukcii a adaptácii, sa začal kaštieľ využívať ako hotel Via Magna, po zmene majiteľa v roku 2003 a po rozsiahlej rekonštrukcii sa od roku 2009 využíva ako hotelové zariadenie s názvom Park Hotel Kaštieľ Mošovce.
Svojou jedinečnosťou, ubytovacou kapacitou (50 lôžok + 25 prístelkov), poskytovaním stravovacích, spoločensko-zábavných a športových možností (reštaurácia, kaviareň, vináreň, salóniky, letná terasa, multifunkčné ihrisko a iné), bohatou ponukou rokovacích miestností, celkovým bezbariérovým charakterom, internetovými prípojkami, možnosťami audiovizuálneho prenosu, atraktívnym prostredím miestneho parku i širšieho okolia, sa radí k historickým BUSINESS hotelom. Toto výnimočné hotelové zariadenie je vhodné najmä na usporiadanie romantických svadieb, firemných zasadnutí, prezentácii, garden party, rodinných osláv a iných významných kultúrno – spoločenských udalostí.
